19. bájka o zajacovi a korytnačke


Zajac bol ako všetci rodáci rýchly bežec a neraz si kvôli tomu doberal starú korytnačku. "Aká si pomalá", vzdychol vždy, keď sa korytnačka vliekla okolo neho, "nečudoval by som sa, keby si bola najpomalšie zviera na svete. Ty asi ani nevieš čo je to ponáhľať sa". Korytnačka odvetila: "Myslím, že keby som musela, vedela by som sa pohybovať celkom rýchlo" a vyzerala celkom spokojne. Zajac sa rozosmial:"To je dobré!" Chceš si ro rozdať v pretekoch a poraziť ma?" Korytnačka chvíľu rozmýšlala a napokon povedala: " Áno, pretekajme a porazím ťa!". Preteky vzbudili medzi ostatnými veľký záujem. Všetky zvieratá sa v určený deň poschádzali, aby sa pozreli ako líška odštartuje tieto zaujímavé preteky. Zajac nasadil na začiatku také tempo, že o chvíľu stratil všetkých z dohľadu. Čoskoro sa pred ním vynoril cieľ. Zrazu mu čosi prišlo na um a zastal." Počkám na korytnačku, kým sa chudera nedoplazí až sem a pred očami jej prebehnem cieľom" A tak si sadol pod strom a čoskoro zaspal. Stará korytnačka zatiaľ pomaly ale húževnato kráčala vpred, prešla popri strome a zajacovi a napokon dorazila do cieľa. Zajaca zobudili až ovácie, ktorými ostatné zvieratá vítali korytnačku ...

POUČENIE : Keď si vytrvalý, aj pomaly zájdeš do cieľa